Mam s byvalym manzelom deti v striedavej vychove. Velmi dolezite je urobit si presny plan a dodrziavat ho. Musi to byt vzdy rovnake pre oboch rodicou. Komunikacia este nie je super, predsalen, je to este len rok, ale co sa nezvladne osobne, tak riesime mailami. Ak su s detmi problemy, tak si ich vzdy spolu prediskutujeme. Ide to. Co sa novych partnerov tyka. Ja beriem svojho noveho partnera ako by bol on otcom a podporujem ho v jeho rozhodnutiach. Dievcatam som vysvetlila, ze kedze je skoro ako ich tatinek, tak sa maju k nemu spravat a pocuvat ho ako tatinka, ked su u tatinka. Obe su strasne zlate a maju ho radi. Niekedy si povzdychnu aby sme vsetci byvali v jednom dome . Ak sa mi niekedy stazuju na tatinka, tak jednak drzim pri tatinkovi, verim, ze ich ma rad a stara sa najlepsie ako vie. A zaroven, to vzdy byvalemu komunikujem aby som vedela co je na tom pravdy a urobila si vlastny obrazok. Musim povedat, ze ich drzim dost skratka a snazim sa nerozmazlovat (myslim hlavne materialne). Clovek si pri deckach vzdy musi dat pozor aby neskakal ako oni piskaju a to nielen pri striedavej vychove! Nech uz su nase vztahy s byvalym akekolvek do vztahu medzi detmi ich nemiesame a myslim, ze si celkom snazime vyjst v ustrety a komunikujeme o detoch a s detmi. Nikdy nepoviem, ze tatinek je zly a to nerobi dobre a hento ma robit inak. Ked s niecim nesuhlasim, tak to komunikujem priamo s nim.