V prvom rade by ma zaujímalo - KOĽKO Z VÁS, ČO JEJ RADÍTE PODPORIŤ SÉGRU ABY DO TOHO ŠLA - KOĽKO Z VÁS BOLO SAMOŽIVITEĽKOU S DEŤMI BEZ PODPORY TATÍNKA A RODINY????!!!!!

Segre by som sa snažila dávať príklady z okolia, ktoré svedčia o tom, že 29 NIE JE ŽIADNY VEK!

A keď chceš, klíďo jej povedz i o mne - je síce fakt, že prvého syna mám po IUI (po letitej snahe), lebo sa nedarilo, ale porodila som ho tesne pred 32-kou. Aby nás potažmo jeho tatínek totálne sklamal, o syna sa nestaral atd. atd...skončilo to tým, že som podala žiadosť o rozvod a rozviedla sa. Žijem na malom mestečku, rodinu (všetku rodinu) mám po svete a mamu v Bratislave, čo je 350 km ďaleko. Čiže som tu zostala s ročným synom totálne sama. Bola to jedna veľká KATASTROFA! A to mám prácu, kde sa mám ako vrátiť! Ale nemala som kam "upichnúť" syna malého - tudíž práca nehrozila. Dávky od štátu cca 800,-- Kč k alimentom 2700,-- Kč a materskej (vtedy som začínala na tých 3800,--, ale aj so zvýšením na 7600,-- to bolo o hubu). Neprajem jej zažiť, aby večer brečela, že dítku nemá na mléko (nejaké oblečenie som dostávala od mamy, inak by som ho asi ani neobliekla po zaplatení nájmu a nutných poplatkov..). A za ďalšie, ten faktor otca - nech si vraví kto chce čo chce - dieťaťu tiež chýba! A kto vraví, že nie, nahovára si KRAVINY.

No ale k veci, našla som partnera, náhodou a s ním mám už druhého syna (na prvý šup a prirodzene!). Teraz mám 36 čerstvých (s partnerom som sa zoznámila v 34 rokoch). Bol slobodný, bezdetný.

SESTRA MÁ ČAS! Pokiaľ má záujem o partnerský život, nájde partnera. Bože v dnešnej dobe práve vo veku 30 - 40 rokov chlapi hľadajú ženskú pre život a teprv sa začínajú cítiť často na deti. Mladší majú často pocit, že sú ešte "mladí" kluci...

A takých prípadov by bolo. Bože, čo má nejakú depku? Jo, s blížiacou sa tridsiatkou može depka prísť, aby potažmo baba zistila, po dovršení tej "hroznej" tridsiatky, že vtedy život iba naplno začína, ak si to uvedomí, tak sa tak aj bude cítiť.