Ešte pred nedávnom som bola zdeprimovaná, že všetci známi už otehotneli druhý krát a nám sa ešte stále nedari s prvým miminkom.

Ako to u nás prebiehalo? Dva roky sme skušali, po roku sme začali s testami na umelé oplodnenie a skúsili sme to prvý krát umelo, ale nevyšlo to. Myslela som na to každý deň, a bola som vždy hrozne žiarlivá na kamarátku, ktorá si pobehovala s veľkým bruškom a krásnym synčekom a to sme začínali naraz. Nevedela som ako sa kontrolovať aj keď ma všetci varovali, že práve preto nemôžem otehotnieť, lebo tak veľmi chcem.

Ako sa podarilo? Okrem umelého oplodnenia sme s priateľom začali diskutovať o adopcii, to určite pomôže, ak sa pustite do hľadania riešení, uvoľní to nervy, hlavne nám, ktoré by sme už tak chceli prírastok do rodiny.

Môžem odporučit knihu od Ludmily Mojzisovej, je sice stará kniha ale odskusana metoda a som si skoro istá, že tá rehabilitácia a uplne jednoduché cvicenia kazdý den zabrali, autorka odporúča nemysliet na otehotnenie 4 mesiace a cvicit, a verit si.

Moje neuveritelné otehotnenie, ktoré mi potvrdilo, že všetci dobrí kamarati mali pravdu, proste si uživat a nechciet bruško za každu cenu: brala som antibiotiká, po vybrani zubov mudrosti, dostala som neuveritelnu alergiu po celom tele s opuchom na tvari, az ma hospitalizovali, predpisali kopec liekov a vtedy som si prvy krat povedala, ze naozaj nebol vhodny cas otehotniet. Ale priatel to nevzdaval, a vyuzili sme dva dni pocas ovulacie, aj ked nalada nebola ziadna... ani test som si nerobila, prvy krat po dlhych mesiacoch ale menstruacia nezacinala. Uz som v druhom mesiaci, kazdy den posledne dva tyzdne som zvracala a myslim ze si konecne zacinam vychutnavat nase neuveritelne a necakane tehotenstvo. :)