Aneka, je zvláštne..každý to cíti inak.

Ja mám aj dvoch bratov (6 r. a 15 r.).. Možem povedať zo svojho pozorovania iba to, že ocino si ich plne užíva, venuje sa im, zároveň tam v určitých chvíľkach generačný rozdiel cítiť je (ale kde nie je?), jasné, je viac unavený, sem - tam viac ubrblaný, ale dáva im prvé posledné a to sa týka nielen zabezpečenia, ale aj otcovskej pozornosti. My so sestrou sme si naopak otca užili akosi v rýchliku a riadne si ho začínali užívať až v dospelosti. Holt, niektorí ľudia na deti v dvadsiatke ani v dvadsaťpaťke naozaj zrelí nie sú, ač majú lepšie fyzické sily. Je to všetko relatívne, ako u koho. Nikdy by nás nenapadlo uvažovať smerom, či sa dožije toho a toho, ani jeho by to nenapadlo.

Ja som matka tiež nie z tých najmladších a možem potvrdiť akurát to, že som dosť vyčerpaná, síl ubúda, ale na druhej strane ma to nejak vždy nakopáva k činnosti a nemám šancu "lenivieť")) U mňa by to ale bolo podobné asi aj v mladšom veku s únavou, pretože mám náročné deti, nespavcov atd. a to unaví jak staršieho človeka, tak mladšieho.

Ešte k tomu dožitiu..posledné roky mi zomrelo nečakanie viac blízkych a to mali deti skoro..takto proste uvažovať nejde, človek má život žiť naplno.

Na druhej strane chápem, že sú určité situácie, keď človek urobí z nejakých vážnych dovodov to rozhodnutie a tehotenstvo preruší.