Ahojte,
Precitala som si tu zopar diskusii a rozhodla som sa napisat sem aj ja.
Babulky, potrebujem poradit, povzbudit ale najprv aspon v skratke moj pribeh:
Som 6 rokov vydata, mam 2 krasne deti, toho casu som este na MD.
Pred cca 2 rokmi vyslo najavo ze ma manzel zhruba (vtedy uz)rok podvadza,
Cize zacal si nieco pocas mojho druheho tehu...
Chodili sme spolu 3 roky, vzdy sa javil byt zodpovedny, spolahlivy,milujuci a zrazu som ho nespoznavala... Arogantny, odmerany, necitlivy...
Po odhaleni nevery v nej kludne dalej pokracoval, 2 mesiace s dotycnou aj byval.
Cely cas som bola trpezliva, nerobila som sceny, nehystercila, cakala som...
Kto si to prezil, vie ake to je. Potom sa nastahoval naspat k nam ze akoze „sa vratil“ ale ku mne bol nadalej odmerany, nevsimavy. Ak som zacala rozhovor,
tak tvrdil ze je spokojny a nema co riesit, vsetko je ok, viac som z neho nedostala ani slovo. Zo zaciatku som sa snazila, mala som zaujem, skusila som vselico 
Ale nic nepomohlo. Postupom casu som otupela, snazila som sa aby sa venoval aspon detom, aby sme si prerozdelili ulohy a pod. ale on cez tyzden chodil az o 9 vecer(vraj bol v praci) a cez vikendy tu bol pritomny len fyzicky...vyse pol roka
som ho ziadala aby sa od nas odstahoval (mal kam, ja nie) az sa mi to nakoniec podarilo po tom co som si vsimla ze mu na mobil vola frajerka – omylom si
ho nechal na policke. 3 mesiace byvame oddelene, on chodi len na vikendy za detmi, inak si randi, nic nechce riesit a ja pomaly pomyslam na rozvod. On neprejavil ani stipku lutosti, svedomia, nic. Tvari sa ze je vsetko v poriadku, nad nicim sa nezamysla.
A ked som mu povedala ze ma najviac mrzi ze ublizil vlastnym detom tak povedal ze „neublizil“ ze je to len moj pohlad na vec.
Vsetkym tymto sa zaoberam posledne 3 roky takmer 24hod denne a obcas uz nevladzem.Byvam velmi nervozna, odraza sa to na detoch, je zo mna kopka nervov, stale sa trapim.
Mam oporu v rodine a kamoskach ale nechcem ich stale otravovat.
Neviem ako sa vysporiadat s pocitom ze som v niecom sklamala, neviem co som spravila zle ze to takto dopadlo, trpim ze moje deti nebudu mat uplnu rodinu
(dilema rodina „ na oko“ alebo radsej byt sama). Bojim sa byt sama, hoci som sama uz strasne dlho... bojim sa rozvodu, financii, vsetkeho. Prosim poradte, povzbudte... dakujem!
(temu som zadala dvakrat do „nevera“ aj „rozvod“)