Jo takto som to potom robila, že som brala ihneď po spaní a svačince, až teraz (tretí rok v školke) som interval predlžila postupne do tretej, niekedy pol štvrtej.

Inak mi syn predo mnou robil scény také, že som za dverami plakala. Ale po mojom odchode vždy obrátil a bol to najspokojnešie decko obľúbené kolektívom. Keď som ho vyzvedávala, vždy bol spokojný.

Viem to, lebo v školke robí švagrová (ale nemá mojho syna) a nenápadne ho kontrolovala a dávala mi echo.

Takže niektoré deti naozaj robia srdceryvné scény len pred maminkou a pritom im školka može vyhovovať a može sa im tam páčiť.

Ale neniesla som to ľahko, než som si zvykla.