Začala som, keď mal syn 2 roky, v jeho 3 a pol sa narodila dcéra (to som vybavovala kopu vecí telefonicky z porodnice a po návrate domov pokračovala)... deti sú zvyknuté, tak 80% urobím v čase ich spánku, zvyšok pri nich. Najhoršie to bolo prvých 6m života dcéry - takmer stále plakala, takže som ju mala v šatke, sedela pri pc na lopte, hopsala a odpisovala na maily, písala faktúry atď. Potom už to bolo lepšie, mala som ju pri sebe s kopou hračiek - tak to je doteraz. Od septembra je syn v škôlke - to tiež pomohlo, ale rok a pol som ich mala doma oboch, hlídanie nulové (nikdy nikto nebol voziť a pod, pritom obe babičky sú doma o 2 ulice ďalej), ale dalo sa.. ono sa vždy dá, keď sa musí :)