Máme štyri deti, dcérka má 14 rokov, syn 12 - to bola prvá dvojica a o štyri roky pribudla druhá dvojica - 8 r. syn a 5 r. dcérka.
Myslím, že najviac pozornosti a námahy okolo detí to bolo, keď boli prví dvaja malí, ale keď sa narodil tretí syn, asi aj tým, že bol už ten vekový rozdiel väčší, tak si nespomínam na nejakú žiarlivosť a pod. Je pravda, že sme sa snažili veľa im venovať a naučili sa dosť aktivít zvládnuť spolu. Teraz mi to už príde oveľa viac pohodovejšie, najmenšiu rozmaznávajú, keď sú v škole a ona je už zo škôlky doma, tak čaká na súrodencov... Na druhej strane aj tí väčší potrebujú čas - tak si niekedy urobíme cestu len ja s najstaršou, alebo manžel vezme jedného syna na nejakú dlhšiu jazdu. Tretie aj štvrté dieťa sme si vedome plánovali, neľutujeme - ale myslím, že to musí byť rozhodnutie oboch rodičov, nielen jedného.
Áno, vychvoávajú sa aj navzájom - napr. keď počujem najstaršiu, ako jej najmenšia rozpráva zážitky zo škôlky a staršia dcéra reaguje, počúva... Ja som z piatich detí a manžel zo šiestich a všetci máme navzájom dobré vzťahy. Takže asi preto sme obaja túžili mať veľkú rodinu. Ale rešpektujem, že nie pre každého je to to pravé...
S manželom obaja pracujeme z domu, deti chodia aj na krúžky, ktoré si vybrali - šport a hudba, v škole sa učia dobre, takže v podstate sa máme dobre, nemám sa na čo sťažovať.A zas ako asi v každej rodine sa niekedy nezhodnú, ale nikdy to netrvá dlho. Majú rozdelené svoje služby a na tie je naviazané vreckové - konkrétne každý deň jeden povysáva, druhý umyje dlážku, tretí pomáha s riadmi. Najmenšia umyje umývadlo a robí to rada. Tieto služby im zaberú tak 15 min denne, vo svojich veciach si každý udržuje poriadok sám.