Klobúk dolu Daniela, že si postrehla, že Marian je môj muž. Spomínalo sa tu tu len raz aj to už dosť dávno.
Isteže nie je dokonalý, veď kto už je. Akurát že chlapi si to často myslia - ale ktovie, možno ich len ohováram. Keď chcú prekročia aj vlastný tieň. Keď som bola v nemocnici a robila som si starosti ako nakúpim všerky tie veci a vecičky pre bábetko, povedal že si nemám robiť starosti, že ON to zvládne. Nik nebol skeptickejší ako ja. S malou dušičkou som čakala na výsledok. A výsledok - no super. Keď si nebol istý prizval si moju alebo svoju mamu, a napr. obliečky do postieľky mu odobrila kolegyňa.
Predpokladám, že väčšina mužov by si poradila z väčšinou domacich prác, keby sme im k tomu dali šancu alebo mali tú silu "dokopať" ich k tomu. Ten môj by tiež nakoniec tie taniere v kuchyni našiel "keby mu nič inšie neostávalo"