Nápodobne, tiež som si ako dieťa zažila posmech. Rámy som mala tiež najlacnejšie, RUŽOVÉ, mala som ndváhu a bola som o hlavu vyššia ako všetky deti. Presne také pocity som mala keď dostala okuliare moja dcéra. Mala 8 rokov, introvert, tichá, málo kamarátov. Odkedy ich dostala tak sa teší že konečne poriadne vidí, na občasných posmeváčkov kašle akože "čo vôbec riešia?", nosí ich stále, dokonca si vybavila že ich nosí aj na telocvik aby videla loptu a kam beží :). Teraz má 11 rokov a poviem Ti, že odkedy ich nosí dcéra začala som nosiť pravidelne okuliare aj ja. Dovtedy som ich nosila len na šoférovanie, proste mala som k nim odpor a aj keď som prd videla nenosila som ich.

A s úžasom pozorujem ako z dcéry rastie na jednej strane introvert na druhej strane sebavedomý človek s vlastným názorom, od ktorého sa môžem učiť aj ja. Obdivujem ju že v tomto veku si dokáže ísť svojou cestou a aj keď s málom kamarátov si zachováva vlastnú tvár a charakter. Ja v jej veku som sa snažila prisposobiť a zapáčiť len aby som mala nejaké kamarátky a aj tak som ich nemala.