1. Áno, máme kamarátov a raz za čas máme nejakú grilovačku alebo tak, syn u toho samozrejme býva.

2. Manžel má časovo náročné zamestnanie, teda práve nebehá po kamarátoch a nemaľuje im steny, ale vzhľadom k tomu, že je právnik, je myslím vždy ochotný ľuďom (súsedom, kamarátom) samozrejme zadarmo poradiť, pozrieť sa na zmluvy, skontrolovať, vybaviť veci. Ja som doma, dieťa nemám problém postrážiť, často u nás býva drobec od vedľa (rodičom je -násť, hoci sú manželia, chodievajú stále do školy a ich rodičia do práce - aj keď pani iba príležitostne).

3. Viem, že chorým kamarátom scanuje zošity, občas príde, či ich odveziem autom všetkých napr. na futbal...

4. Nemusí. Ale rád varí alebo niečo pripravuje, napr. obložené chlebíky pre kamarátov, pomáha mi piecť, servírovať, pripravovať stôl, to ho myslím baví. Izbu mu upratám vždy ja, lebo si poviem, že keď už som doma, tak čo...

5. Nie, vlastne ani nemáme, vždy sa snažíme mať syna pri sebe. Manžel kedysi chodieval na tenis, ale prestal, lebo chodieva s Mikuláškom plávať. A ja som chodievala na aerobic, ale to sa tiež časovo zhodovalo s Mikulášovým dramaťákom.

6. S manželom máme myslím pekný vzťah. On je asi ten dominantnejší, ale to mi nevadí, ja som v podobnej rodine vyrástla. Rešpektujeme sa, vieme si pomôcť, podržať sa, vážime si seba navzájom.
Ja už mám len otecka, s ktorým máme dobrý vzťah, takisto aj vzťah ku manželovým rodičom je bezproblémový.

7. Myslím, že sme k sebe úprimní. K synovi sme možno trošku nekritickí...