Aj našej dcérke našich súsedov to vyšlo - ale definícia toho „vyšlo“ je taká dosť ...... Podarilo sa jej to v šestnástich. A to ona bola taká detská, slušná, do kostola chodievala v ružových šatôčkach s vrkôčikmi, chúďa si aj po dedine vypočula (nezneužíval ju otec? tá to má snáď od Ducha svätého nie?). Rodičia jej samozrejme potrat zakázali. Museli sa s chlapcom zosobášiť, začali bývať u ich rodičov, potom sa im narodil Jamko. Mladý pán otec ako študent tiež zarába, ale veľmi skoro zistili, ako je dieťa finančne náročná záležitosť, musia im pomáhať aj chlapcovi rodičia. Jej rodičia sú mladí, chodievajú do práce a ona sa stará o dieťa.

Koľkokrát som ju videla úplne zúfalú, uplakanú, že malý stále len plače, nechce jesť, že je unavená, celú noc nespala, že nevie čo s ním. Že pán manžel prichádza domov v noci, lebo začal chodievať s kamarátmi zo školy po večierkoch, že si musí tiež niečo užiť. Že jej bývalá trieda mala maturitu, spolužiaci idú na VŠ a ona má dokončenú základku. Že jej kamarátka odlieta do USA, ako ona vždy chcela, že jej druhá kamarátka pracuje v Nemecku... a ona má smolu. Takto si to vraj nepredstavovala.