Daggy, najlepšie na tom je, aké to je všetko krátkodobé... Ani Tvoje predstavy nevydržia večne. Čas utečie rýchlo, deti vyrastú, odídu a Ty nakoniec možno zistíš, že si osamelá, čakajúca len na to, kedy si Tvoj ženáč urobí na Teba chvilku.


Moja kolegyňa (a veľmi dobrá dá sa povedať až kamoška) má vzťah so ženáčom už 10 rokov. Ten vývoj pozorujem od začiatku a ona vie veľmi dobre moj názor na to. Skončila blbo a je mi jej ľúto, ale každý svojho štěstí strůjcem. Tiež ho "miluje" a nevie sa zamilovať inde.

Jej ženáč po rokoch upustil aj od spoločných aktivít typu spoločnosť, koníčky...deti jej vyrástli a majú svoje rodiny...ona v práci a potom sama doma ...čakajúca, kedy si ženáč k nej príde vyjesť lednici a prípadne zaš.... (prvé roky to takto nerobil podotýkam!). Nie je jeho jediná, strieda to v posteli dle chuti. A manželka doma zabezpečuje servis...

Jediný, kto je z nich spokojný je ten sobec.