Holky, než sa narodil moj mladší syn, tak s mužom sme si ujasnili, že ani jedno dieťa nesmie byť "bokom". Preto od narodenia druhého to robíme tak, že čo sa nedá robiť spoločne (hry, vychádzky, atd), tak to vykompenzuje manžel svojou starostlivosťou. Veľmi sa mu venuje - chodí s ním do lesa, na ryby, na výlety, opravuje s ním pokazené veci v domácnosti, spolu si čítajú, učia sa, proste pozornosti má dosť. Odo mňa jej má menej tým pádom, ale snažím sa -pokiaľ to ide - zapájať sa do ich spoločných aktivít, alebo byť s ním sama. Jeho BOH je ale stejne taťka (a děda). Nežiarlim, len konštatujem.