Syn sa dva dni správa čudne, to u neho nepamätám. V útorok rano bol u lekára, dovtedy bolo všetko v poriadku. Rano bol ešte úplne normálny, pobozkal sa s otcom, naraňajkoval sa, v aute rozprával kam by chcel na dovolenku. V ordinácii bol chvíľku sám, lebo je hanblivý, tak som išla von. Odvtedy je tieto dva dni úplne iný. Už cestou od lekára ani neprehovoril, potom sme išli na obed do reštáurácie, bol úplne mimo, odpovedal iba tíško áno, nie, ani jedlo si nevedel vybrať. Do jedla ani vidličku nepichol, nechcel pohár, nič. A je to tak to isté doteraz. Do školy ešte tento týždeň nechodí, je po nemoci, ale takto sa nesprával proste nikdy, ani keď bol v nemocnici. Je smutný, bledý, dlhšie neprehovorí, poriadne neje, nechce sa rozprávať, je iba u sebe v izbe, nechce sa maznať s mužom, so mnou, dnes poslal rýchlo preč aj spolužiakov, v nedeľu nechce ísť miništrovať, nemá o nič záujem. Toto nie je jeho povaha, on bol vždy usmevavý, maznavý, veselý, extrovert, taký aj šoumen a frajer. Vraj mu nič nie je, no keď s ním manžel rozprával, bolo vidieť, že by bol plakal ale vraj je všetko O.K, absolútne neviem, čo sa stalo.