Vidím to tak, že Tvoj muž má nejaký nevyriešený problém z mladosti, detstva ... z nejakého dôvodu sa mu to na Tebe odzrkadľuje, resp. si to na Tebe (nepriamo) ventiluje, nevedomo Ťa "trestá" za svoje vlastné zranenie (matkou? otcom?), aj keď na povrchu môžu byť rôzne múdro sa tváriace "hľadacie" reči. Z Tvojho jednania vidno, že si to, čomu sa hovorí silná žena (a len silné ženy vedia, ako veľmi sú slabé ... sama to poznám). Jeho matka a otec boli akí? Pokiaľ sa tomu (svojim vlastným nevyriešeným problémom) Tvoj muž nepostaví zoči voči, tak na to, akú máš pre neho veľkú hodnotu príde podľa všetkého až keď bude neskoro, keď Ťa stratí ... prečo Ti (alebo sebe?) chce akoby dokázať, že Ťa skutočne nemiluje "partnerskou láskou"? Vie vôbec, čo to partnerská láska je? Lebo mne takmer 40 rokov trvalo, pokým som prišla na to, že partnerská láska je vecou osobného rozhodnutia, nie primárne vecou emócií či hormónov. A pokým nevie, čo to partnerská láska skutočne je, tak vás odluka zrejme skôr vzdiali jedného od druhého ... Budem na Teba myslieť, aby si uniesla tú bolesť, a dokázala ju premeniť na niečo dobré.