To je asi rôzne, že koľko, ale bude ešte ťažko, bude sa to vracať v rôznej intenzite ... čo je však podľa mňa dôležité, neísť na to "skratkou" cez nenávisť (ktorá zdanlivo najrýchlejšie zbavuje zraneného bolesti). Je prirodzené, že ju zranený človek často cíti, aj hnev, hlavne keď budeš denne zažívať, ako to jeho slepé egoistické konanie ubližuje deťom, nie len Tebe. Aj v takejto situácii človek potrebuje získať slobodu, vnútornú slobodu, to je pre človeka najlepšie. Potom už človek nebude "čakať a dúfať, že sa vráti", ale ak by sa tak náhodou stalo, nebudú dvere neotvoriteľné ... obe tieto skutočnosti považujem za veľmi dôležité. Ale sama neviem, či by som to v takej situácii dokázala. Len som dospela k tomu, že takýto postoj považujem za najlepší a asi by som sa oň aspoň snažila. Myslím na Teba, kytka, drž sa počas sviatkov.