Pridávam sa k tomuto názoru. Najprv potrebuješ "trochu" čas, aby si si sama premyslela, čo chceš. Keď to budeš zvládať, sadnúť si s manželom a povedať mu (stručne a jasne) zoznam indícií, ktoré si nevieš vysvetliť inak ako neverou. Ako píše Horama, výčitky nie (resp. minimum), čo najviac udržať vecný a pokojný tón (a teda k rozhovoru pristúpiť, až keď toho budeš schopná), keď budeš cítiť, že to nezvládaš, rozhovor dočasne prerušiť a dohodnúť pokračovanie v ďalšom čase. Tiež odporúčam dodať, že Ti to veľmi ubližuje a bolí Ťa to, napr. zakaždým, keď vidíš, že si skrýva mobil (úplne prirodzene, lebo tak opakovane rozrýva Tvoju ranu a ničí zbytky dôvery vo vzťahu). Že takto žiť nechceš a nebudeš. Ak má vzťah vydržať, jedinou možnosťou v tejto situácii je otvorene vyložiť karty na stôl. Ak sa tomu bude manžel brániť aj naďalej, a miesto získania Tvojej dôvery sa bude vyhovárať a zvaľovať vinu na Teba (vid. "paranoidná"), tak sa musíš rozhodnúť sama, a to tak, aby si si mohla vážiť samu seba (a mohol si Ťa potom vážiť aj on, či už zostanete spolu alebo nie).