Mila Katka,
ja som mala ten isty problem pri mojej prvej dcerke a trvalo to takmer az do narodenia druhej dcerky, cize skoro tri roky. Lubila som ju, ale ocakavala som nieco ovela intenzivnejsie. Dnes si myslim, ze na vine som nebola ja, ale vsetky tie knihy a casopisy, ktore opisuju, ako hned po porode musis byt strasne stastna, ako ta zaplavi uzasni pocit lasky, atd. Ja som mala velmi tazky porod, takze po nom som dietatko vobec nevnimala, aj neskor som bola velmi vycerpana. Potom som mala vycitky svedomia, ze ziadne take velkolepe pocity som nemala a ze urcite dcerku dostatocne nelubim. Ked som bola v takom 8. mesiaci tehotenstva s druhym dietatkom, tak som si uvedomila, ze moju malu nesmierne milujem a ze to vzdy tak bolo. Po narodeni druhej dcerky som uz tieto pocity nemala (druhy porod bol uplne v pohode).
Drzim Ti palce, aby si sa z toho dostala, aj ked viem, ze je to velmi tazke.

Katka.