Ako mládežníci sme s mužíčkom jazdívali, mám na to krásne spomienky. Ale dobrých 14 rokov sme neboli, mužíček je pohodlný, ja možno už tiež, o drobčeka som mala vždy strach, lebo jeho zdravotný stav vyžadoval až sterilné prostredie. V 9tich rokoch išiel prvýkrat sám, boli s plaváním v Maďarsku v campu, vrátil sa nadšený, no a náš mladý pánko farárko každý rok pre deti organizuje pobyt v capmu všade možne, aj mimo Slovensko, boli už aj v Taliansku a v Chorvátsku. No, keby ma mužíček nepotreboval, išla by som aj s nimi a chcela by som byť v stane s naším velebníčkom (Boh mi odpusť, on je taký fešák)