Bože, bolo to moc. O to viac, ak sa to koná ako vyslovené násilie bez vysvetlenia, bez výstrahy, neľudsky a nástrojom (páskom) ako vo Vašom prípade. Ak ide o inak slušné dieťa, rozhodne by som nevolila takýto trest - je ponižujúci a nič nerieši, spôsobí len strach, bolesť a zmätok. Aj do budúcnosti by som sa muža, ktorý takto chladne a s prípravou ("teš sa") zmláti dieťa, asi obávala - má sadistické sklony. Odporúčala by som Vám všetkým trom sadnúť si a porozprávať sa o svojich pocitoch. Syn, ak to naozaj bola jeho chyba, mal by vysvetliť svoje správanie (často sa deti musia pripojiť k "parte", inak by boli šikanované aj ony), prejaviť smerom k obeti ľútosť, podať ruku a ospravedlniť sa. Manžel by mal porozmýšľať o sebe a svojej motivácii. Každý máme právo na chyby a na to, aby sa nám odpustilo, ak sa vec stala prvý a jediný raz. Ak si to nevysvetlíte, Ty sa budeš báť manželovi niečo o synovi povedať, syn stratí dôveru k otcovi a bude sa vyhýbať zdôveriť sa s čímkoľvek a to je zlé - čím viac tabu je v rodinnej komunikácii, tým je výchova horšia
A to, čo sa udialo, je týranie dieťaťa.