Pri prvom dieťaťu som to nebola schopná vnímať, viem, že sa pilo na žiaľ, manžel bol vtedy stále pri mne, teda ten na to ani nemal čas - za to, ako sa vtedy správal, za to, ako ma vedel podržať v najhoršom životnom obdobiu, ako dokázal zaprieť svoj vlastný žiaľ, si ho budem vážiť do konca života.
Druhý syn sa narodil predčasne s srdcovou vadou, mal k tomu aj infekciu, bol to boj... keď sme sa po 2 mesiacoch dostali domov, rodiny sa zmohli už iba na pokojnú grilovačku.