Prepáčte, že stále otravujem, ale mi to dnes nedá, potrebujem to zo seba dostať. Zbadala som totiž na synovi ďalší rys jeho povahy, ktorý sa mi nepáči.

On vie citovo manipulovať. Nedávno sme mali konflikt pre tie obedy - syn si vždy mohol vybrať, či chce jesť v škole alebo doma, keď mu nechutilo jedlo, ktoré mali v jedálni, nahlásil mi to, odhlásili sme obed a ja mu navarila.

V poslednom čase sa zvykol chodievať do pizzerie. Vrchoľom bolo, keď mali odpoledné vyučovanie, no Mikuláš s kamarátmi išli cez pauzu do mesta do reštaurácie a zabudli sa u rieky, na školu sa vykašlali a M. mal na karte o 26! eur menej.

Dala som mu zablokovať kartu a povedala som, že ma sklamal. Keď som mu to hovorila, sedeli sme pri telke, výnimočne všetci spoločne a mali sme Lumen, lebo som pozerala omšu. A ten kňaz povedal niečo o smrti, na čo sa M. zaliali (počas mojho kázania) oči slzami a povedal, že v podstate sa na smrť teší, že sa Boha nebojí, že chce do neba za Ľudim...

no, kartu mal samozrejme odblokovanú a ocko ho tíšil do polnoci tým, že mu šepkal láskyplné slovká, pár hodín potom, čo volala triedna učiteľka, že boli za školou...