Sú to asi tak 2-3 mesiace, čo som sa dostala do stavu tzv. "úplnej spokojnosti so svojou postavou" - ale len v rámci možností, samozrejme (ptz s krátkymi a ešte k tomu krivými nohami už nič nenarobím..)
- jem, čo mi chutí, "len" som vynechala sladkosti, ktorých som pred schudnutím doslova žrala kvantá. Z pohľadu mojich kámošiek to mám zadarmo (ptz mám minim. 2násobné porcie jedla než oni), lenže oni už nevidia to, že každé ráno vstávam o 4.45, aby som si stihla beh, trampolínu a cca 200 klikov, kým sa zbudia moje deti...