Ja s tym mam problem od decka, neznasam viac ludi, nemam strach ale vadia mi. Som kozoroh a k zivotu potrebujem byt urcity cas sama. Posledne 4 roky som sama bola mozno 4 hodiny. Vzdy je niekto doma, musim byt s niekym doma, ak niekam idem tak min jedno dieta chce ist so mnou, prisla k nam byvat babka. Zacina mi vadit ze ked vyjdem do zahradky okamzite vylezie suseda a chce kecat, zahradka je taka mala ze je mozne viest rozhovor aj ked som na opacnom konci.

Najnovsie mam problem. Nastupila som do zamestnania v meste a moja najvacsia radost bola ze idem do prace a z prace pol hodku peso SAMA z vlaku a na vlak, aj ked niekoho stretnem nevsimam si ho. A teraz ma dorazilo ze do prace o ulicu dalej nastupila aj kamaratka z nasej dediny takze cestujeme spolu vlakom a potom ideme spolu do prace, som z toho zufala, nestastna. Zacala som chodit o hodinu skor ale to nie je riesenie kedze v praci musim ostat tak ako obycajne. Vstavat o stvrtej sa mi naozaj dlhodobo nechce a poobede aj tak musim ist skor, ideme na ten isty vlak. Neviem ako jej to povedat aby sa neurazila. Zufalo potrebujem byt aspon tu chvilku sama.