Ma 15. Trochu nizsie so to uz pisala. Pisem ti to preto, lebo tiez mam niekedy strach, ze pridem o jej lasku, ked budem "zla". Ale zas si vravim, ze sa nenecham vydierat vlastnym deckom, zatial som ten strach prekonala a urobila, co som povazovala za nutne. Je pravda, ze ona je trochu standardnejsia v porovnani s tvojim synom, takze nechcem radit, len ponuknut moju skusenost. V porovnani so mnou v mojej puberte je zas ovela drzejsia, odvaznejsia a nezavislejsia(a my ako rodicia liberalnejsi). Mavam strach, ale zatial je vsetko ok, klop-klop. Tiez nechcem zakazovat tak, aby bola nutena klamat a zdrhat, ako sme to robievali s kamaratkami my. Chcem vediet co robieva a co citi, na drhej srane zas musim davat najavo aj nevolu. Je to tazke. Zatial vsetko vyzera ok, doma vsak nikto nie je prorokom, aj na to myslievam...