Ja som išla na inter keď som mala šesťnásť, bolo to katolícke gymnázium, bolo vtedy po tých prvých menších reštitúciach, tak to nebol problém ani finančne. Išla som dobrovoľne a rada, lebo dovtedy sme mali na základke zopár učiteľov súdruhov, ktorým vadilo, keď sme sa prejavovali ako katolíci a ja som sa vtedy cítila ako mučeníčka chcela som byť v skupine rovesníkov, ktorí na tom boli rovnako. A hej, bolo fajn. Nebola som ani zlá študentka, bola som zameraná na humanitné odbory.

Keby som si bola nenašla svojho muža, tak tú VŠ mať budem rodina nerodina. Koniec koncov, všetky moje sestry sú vyštudované. A mám z nich jediná iba jedno dieťa Proste si to Boh na mne vykompenzoval po inej stránke, aj keď mu to nevyčítam. Malo to tak byť, mala som sa niečo naučiť, pochopiť...

študentkou už teraz formálne som