Mame 3 deti v rozostupe 2,5 roka, planovane to nebolo {rozostup ani 3. dieta|. Manzel uz po 2. dietati tretie nechcel {uz 2. chcel neskor ako sa stalo}. Ja som na tom bola psychicky velmi zle, ked som tretikrat otehotnela, aj pocas celeho tehotenstva - okrem depresii sa u mna rozbehla akutna uzkost {najstarsi bol extremne narocny, neskor dg.}, ale nasa neplanovana tretia bola nakoniec pre rodinu doslova a do pismena slniecko, "dar z neba" ... manzel k nej bol najneznejsi {prvi su chlapci}, najstarostlivejsi a ja som konecne zazila dieta, ktore lezi v postielke a neplace, ale sa spokojne usmieva. Od jej narodenia som si zacala materstvo pomalicky doslova uzivat a dcerka bola jednym z podnetov, ktory viedol k postupnemu zlepsovaniu vztahov v nasom manzelstve. Vsetci sme stastni, ze k nam necakane prisla a ze ju mame.