Morbídna téma na večer... Včera som sa veľmi "zabávala" pri Súdnej sieni. Síce na to pozerám len výnimočne, ale včera som sa pri TV učila, tak som to mala ako kulisu - pre tých, čo nevedia o čo ide, je to relácia na Jojke, kde sa prejednávajú prípady, vraj by malo ísť o "rekonštrukcie prípadov zo súdnych spisov", no k tomu som skeptická, lebo mám trošku okolo toho znalosti... je to skôr taká pekná šaškáreň. Ale včera bol - bez ohľadu na reláciu - jeden naozaj zaujímavý prípad.

Prípad: otec chce dieťa (osemročný chlapec) do svojej starostlivosti, lebo toto žije v nevyhovujúcom prostredí. Matka a otčim v dome prevádzkujú pohrebné služby - majú pohrebnú sieň, mraziace boxy, výrobňu s rakvami a vencami...
O dieťa sa inak starajú vzorne, s matkou sa majú radi a majú pekný vzťah - aj s otčimom, ekonomicky nadpriemerní, chlapec nemá problémy v škole ani problémy výchovné.

Na druhú stranu, hoci nie je priamo u prevádzky, chlapec denne vidí trúchliacich ľudí, neďaleko luxusnej detskej izby má mraziace boxy, vidí truhly aj v obytnom priestore ako "materiál", niekedy omylom vlezie kam nemá, hrá hry a zaujíma sa o veci, ktoré sú z pohľadu človeka žijúceho "mimo" morbídne (čo sa teda deje okolo, rozpráva sa so zamestnancami, ktorí chodia upravovať ľudí pred pohrebom, pomáha s vencami).
Chlapec maľuje morbídne obrázky, na hodine hudobnej spieva piesne, ktoré počuje z dómu smútku počas obradov, s kamarátmi sa rozpráva dosť bezprostredne o týchto veciach.
Podľa matky ho ale negatívne neovyplyvňuje, lebo smrť je prirodzenou súčasťou života. Podľa otca toto na chlapcovi zanechá doživotné následky.

Debata na tému: ako by ste vyriešili konkrétny prípad - sú napr. obrázky len vplyv prostredia (napr. ak by žil na farme, maľuje zvieratká), alebo znakom zlého vývoja? + ovplyvní dieťa priama konfrontácia so smrťou - napr. kedysi chodili matky s deťmi pozerať na popravy zločincov - môže to na človek vôbec nemať vplyv? A môže ten vplyv nebyť škodlivý, ak je smrť súčasťou života? Môže si dieťa (a nielen dieťa, ja osobne by som sa nedokázala pozerať) jednoducho "zvyknúť" a byť k tomu ľahostajné, ak nejde o jeho blízkych?