Toto proste musím napísať, lebo mi to príde ako z iného sveta...

Dnes som navštívila švagrovcov, ptz si kúpili šteniatko, tak sme ho boli s deťmi omrknúť. Švagriná s malými synmi boli v očakávaní taťky z práce, a nemohla som nevidieť ten rozdiel oproti mojmu očakávaniu manžela... Ja finišujem s prípravou jedla, dolaďujem prílohy, prípadne varím čaj, aby ho mohol usrkávať hned po príchode.
U nich bolo v kuchyni zhasnuté, a všetko sa točilo okolo psíka a detí.

Po chvílke prišiel švagor, ani ho nebolo vidieť cez veľkú krabicu, ktorú niesol z obchodu - rodinný potravinovo-drogérkový nákup zvládol cestou z práce.

Prezliekol a umyl sa, a pustil sa do práce - do prípravy gréckeho šalátu. Bol znamenitý, všetci sme si pochutnávali.

A takto to u nich funguje údajne takmer denne - čaká sa na príchod tatíka, aby sa rodina navečerala.

Btw, prvú noc so psíkom trávili tak, že švagor spal s ním, o poschodie nižšie, v obývačke, a od polnoci do 6h rána bol s ním 5x vonku, keďže mal pocit, že chce šteniatko vykonať svoju potrebu.

Je vobec možné, že chlap to nielen zvládne, ale aj - zdá sa - že ochotne?

A nie je to žiaden tichúčky podpapučník, je to chlap "se vším všudy"