Uff, tak sa mi uľavilo, že nie som sama! Mne to tak otravuje život!
- ľudí nespoznám, pokiaľ nie sú vzhľadovo výrazní, a najhoršie to je u dochodcov, ktorí mi úplne splývajú. V meste je jedna babka, ktorú spoznám presne na 100%, jej sa tak rada pozdravím, prihovorím, ale mojich ďalších x dochodcovských známych nedokážem prvá osloviť, musia oni, mne proste splývajú s ostatnými - mne neznámymi - šedinami.

Bohužiaľ nefungujem ani u praktických vecí - manžel práve balí balíček a zúri, lebo papier strihá detskými nožničkami. Fiskarsy za niekolko stoviek som zo sklepa niesla do nášho bytu, cestou som ich však NIEKAM dala... Sú už niekolko dní nezvestné..

A len naozaj výnimočne mám pokope trojku KĽÚČE-MOBIL-PEŇAŽENKA. Vačšinou mi niečo z toho chýba. O kartičkách z poisťovne ani nevravím - už ma tam poznajú, už minim. 4-5x som vybavovala náhradné (mne alebo deťom).

Zubárka mi dala kontakt na vraj výbornú dentistku, ja som ho stratila, tak som tam šla znovu... Stratila som aj ten druhý..


A je toho oveľa, oveľa viac..