"tenkrát jsem ještě nevěděla, co vím dnes, že útok je nejlepší obrana"

A nie je toto pointa? Reagovala by som ako som napisala (ja pri mojom chlapovi), o.i. aj preto, že to dnes viem. Ak by som nevedela to, čo viem dnes, bolo by asi lepšie prejst anonym mlčaním (tak ako som na mnohé mlčala pred rokmi). Zrejme by som sa ale trápila, pozorovala a ktovie, kam by to viedlo (depresia a pod.). Či k lepšiemu alebo k horšiemu.

Asi neexistuje "univerzálne účinná" reakcia. Ak človek nevie, čo robiť (nepozná dostatočne seba samého), nech dobre popremýšľa, a potom koná tak, aby to neľutoval (čo ale tiež vyžaduje aspoň nejaké sebapoznanie), nech bude reakcia druhého akákoľvek. Ak človek vie, že niektoré prípadne reakcie partnera neunesie, lepšie je "nereagovať".

ALE, potom reálne hrozí a treba počítať s tým, že ono to vybuchne neplánovane, mimo kontroly, ako sa obáva aj autorka diskutovaného príspevku. Kríza je kríza, nedá sa s nej (bezprostredne) vyjsť s elegantným účesom, tak ako keď vidíme prichádzať hurikán vieme, že tesne po ňom budeme určite min. strapatí ...