Je to tak, aspoň u mňa.

Tri som porodila a pocit, že mám "odrodené", sa po treťom viac-menej dostavil.

Potom sme si ešte adoptovali štvrté a stále sa mi zdalo, že to nie je ešte komplet, dokonca sa mi stalo, že som na otázku, koľko mám detí, raz odpovedala, že päť, pričom som mala štyri... Neskôr sme si adoptovali ešte jedno a s tou "päťkou" prišiel pocit definitívneho "naplnenia stavu".

Každopádne musím priznať, že to nadšenie a energiu, čo som mala pri prvom a druhom, rozhodne už nemám, žiaľ ani trpezlivosť, utešujem sa už len tým, že dvom najmladším časť mojej pozornosti a iniciatívy nahrádzajú starší súrodenci.