Súhlasím :) na strednej sa mi to okrem vtipného zdalo ešte dobrodružné, dnes som rada, že nemám ten život tak moc dobrodružný....napr. hľadať prácu a z núdze brať čokoľvek.....brrr.
Tak isto Annu Kareninu som čítala ako 22 ročná (čakala som 1. dcéru) a potom ako dvojdetná 30ka. Neskôr sa mi to zdalo viac tragické a menej romantické. A plnšie, kopu vecí som si predtým nevšimla.
Čo ma momentálne sklamalo, to boli 3 muži v člne....po 10 rokoch som to čítala znova a už ma to tak nebavilo. Vtipy mi pripadali strojené. Teraz schytám... :)
Čo ma nesklamalo, po 10 či 15 rokoch, to bolo Loukotkovej Navzdory básník zpívá. Jedna z najobľúbenejších! Skúsim potretíkrát, o takých 20 rokov :)