Myslím, že to súvisí s úrovňou zmyslu pre zodpovednosť tak voči sebe, ako aj svojmu okoliu a tiež pudom sebazáchovy. Viem si predstaviť, ako boli ich rodičia znepokojení a zrejme aj nahnevaní, keď sa im tam dcéry vybrali. Potom, čo sa stalo, im ostal len obrovský strach. Toto ale ťažko možno čakať od anonymných diskutérov, ktorí si nete krátia dlhý čas... Maximálne môžu cítiť znechutenie a zhnusenie z pomerov v inej krajine a ľútosť pri predstave, čo sa teraz s tými ženami deje (ak vôbec ešte žijú). U cudzích ale aj tak prevládne moralizovanie, hlavne v takejto situácii, kde sa prúser dal očakávať. Napokon, v dobe, keď sme denno-denne bombardovaní správami o tragédiách sa to inak ako s emociálnym odstupom brať nedá, ved by sme sa zbláznili.