Jedným z našich každovečerných rituálov je aj rozprávka - asi ako vo vačšine domácnosti. Ako prvý nastupuje tatínek, a jeho rozprávky bývajú asi v tomto duchu:
- ak je vymyslená, tak: "... přiletěly jsme do hlavního města Tanzánie ... (po chvíľke ticha ale skromne dodal "Maminka mě doplní...") ... na výpravu za nádherným broukem goliathus...
- ak je to príbeh podľa skutočnosti, tak "...dnes si budeme vyprávět o největším pokladu Čech - o Korunovačních klenotách..."
- ak je to mix reálneho a vymysleného - ".. Na Šumavu, do Kašperských hor, jsme se vybraly, aby jsme našly nějaký vzácný křišťál.."

atd atd.. - to len aby ste mali predstavu, čo u nás frčí..

Po skončení sa deti začnú prekrikovať "Teď maminka! Maminka pohádku!" a ja sa začínam potiť, lebo moja snaha o postup na iný level, to zn. z Perníkovej chalúpky niekam "vyššie" vačšinou dopadá tak, že po úvodných slovách privieram oči, krátko na to začínam blúzniť, a pri pomalom usínaní niekde zdiaľky počujem vzdialené hlasy mojich detí "Mamííí! Maminkóó! Nespi!" MM už medzitým dávno zaspal..

Poradíte niečo úžasné, super, skvelé, niečo čím ohromím deti a zároveň vydržím so cťou do konca?