Cestovala som ešte ako bezdetná lôžkom (zhodou okolností do Prahy) a so mnou mamina s asi 2-ročnou dcérkou, ktorá prakticky celú noc preplakala. No viete si predsstaviť, v akom stave som vystúpila ráno z rýchlika. Možno som mala zájsť na riaditeľstvo železníc s požiadavkou, aby znemožnili cestovať matkám s malými deťmi spolu s ostatnými cestujúcimi a bol pre nich povinne určený len ten jeden vagón. Pokiaľ sa do neho nedostanú, majú smolu.
V tejto súvislosti ma napadá, že keď som cestovala s malým IC-čkom skrz republiku (5 hodín cesty) a rozumne som kúpila miestenky do deťacieho vagóna, už na druhej zastávke sa tam nanominovali dospeláci, ktorí postupne zaplnili celé kupé a nepomohlo ani dohováranie sprievodkyne, aby sa presˇahovali späť na svoje miesta. Celú cestu sa bavili, telefonovali... Syn by určite aspoň polovicu z nej prespal, keby tam neboli. Keby som s ním ale šla do bežného vozňa a vyrušoval by podobným spôsobom ostatných, iste by mi to dali zožrať.