Přidat odpověď
K novým prístupom k rómskemu obyvateľstvu prišlo v období osvietenstva, kedy sa Mária-Terézia a Jozef II. pokúsili o asimiláciu Rómov na území Uhorska. Aj keď sa mnohé ich predstavy nedali uskutočniť, obsahovali viaceré moderné myšlienky: napr. dôraz na školskú dochádzku, výchovu detí. Podľa týchto nariadení Rómov po prvý raz v dejinách nevyháňali, ale počítali s nimi ako s obyvateľmi svojej krajiny. Nariadenia oboch panovníkov sa stali vzorom pre riešenie prístupu k rómskemu obyvateľstvu aj v ďalších európskych Súpis Cigánov 1776. krajinách. Reformy Márie Terézie a Jozefa II smerovali k úplnej asimilácii. Jednotlivénariadenia je možné porovnať na Slovensku s prístupom v období komunizmu: povinné vzdelávanie, zákaz používať rómsky jazyk, či zákaz rozvíjať vlastnú kultúru. Avšak hodnotenie osvietenského obdobia je potrebné vnímať v kontexte vtedajších európskych prístupov a predovšetkým ako opozitum priamej fyzickej likvidácie Rómov v západnej Európe.
Po smrti Jozefa II. ustali aj snahy o ovplyvňovanie života Rómov. Isté snahy o asimiláciu sa ešte objavovali aj neskôr, ale neboli systematické. Väčšina nariadení prijímaných v Uhorsku a v českých zemiach v 19.storočí smerovala k obmedzovaniu kočovania a zákazu potulovania sa. Koncepčnejšie sú iba nariadenia z roku 1853, vydané miestodržiteľom pre Čechy. Nariadenia mali zamedziť kočovaniu a smerovali k usadzovaniu a určeniu domovských obcí a umožňovali prevádzkovanie niektorých živností.
Myslím, že keby nebolo snáh o asimiláciu, nebolo by ani dnešných problémov...
V praxi si ale ťažko predstaviť "kočovanie" počas studenej vojny.
Předchozí