Poteším Ťa. Moja milovaná babička je presne tento prípad (ne moja mama, moja babička).

Než sme vyrástli, furt bolo nejaké "ale", furt boli nejaké deti "šikovnejšie než my so ségrou" atd. Zároveň nás ale dokázala i motivovať.

V dospelosti som zistila, že za našimi zády nás zase stále len chváli, jak sme šikovné, schopné (a pred nami zase len nejaké to "ale" bolo).

Zmenilo sa to.

Začali sme so ségrou samostatne žiť, dokázali sme niečo v zamestnaní i rodine a babička?

Už aj pred nami nám celá léta začala dávať najavo, že sme pre ňu tie najšikovnejšie a najúžasnejšie vnučky

Teraz je babička už veľmi stará a má svoje problémy. A jediné, koho "poslechne" som ja a moja ségra. Tak keď si mama nevie rady, vždy nás volá po telefonu na pomoc.

Milujeme našu babičku