Pred troma týždňami som pochovávala svoju babičku, mala evanjelický obrad.

Deti som tam nebrala, nikto sme nebrali. Boli sme len my, vnúčatá. A bolo to tak dobre. Deťom by nerobilo dobre naše plakanie a že sme plakali veľmi.

Inak mal pan farár krásny proslov, ktorým nás aj zmieroval so situáciou, fakt to hovoril nádherne.

Babička tam mala od nás kopec kvetín a vencov, samozrejme sme to všetko domov nemohli brať a inak by sa to tam vyhodilo (nespaľujú to so zomrelými). Tak sme to vzali a darovali do evanjelického kostola, pan farár bol moc rád a my tiež.

Takže za mňa, normálne možete doniesť aj kvetiny alebo vence. Ad deti, pokiaľ si si istá, že sa osmileťáka nedotkne plač niekoho, tak ho vezmi. Ja som svojho skoroosmiletého syna nebrala, nebola som schopná sa ovládnuť, babička mi bola moc moc blízka. A ani som sa ovládať nechcela, chcela som si to prežiť po svojom a byť tam iba pre ňu. Viem, že deti ona vidí a je šťastná, že sú spokojné.

Takže, s deťmi záleží, jak to cítiš Ty.