Ja ti chcem len napísať že ani harmonická rodina nezaručí spokojné dieťa. Syn bol ako kópia tvojho. Doma rodinný kľud, pohoda, o 6 rokov staršia dcéra milé pokojné dieťa. Syn bol nezvladateľný, nervný, vždy vstával hore zadkom, so všetkým bol problém, konflikty na dennom poriadku, dosiahnuť nejaké pravidlo bol neustály boj, pritom som trvala max na 5 veciach ktorých porušovanie som nehodlala tolerovať. Napr. umyť si zuby - činnosť na 5 minút bol neustále nepredstaviteľný boj, takisto sedieť v autosedačke.... Prešlo to v cca 4-5 rokoch, dovtedy som bola zúfalá, unavená, vyčerpaná, zničená. Takmer nikam sme nechodili lebo dokázal pokaziť všetko... radosť, hračky, deti plakali keď sa s nimi začal "hrať", dospelí utekali, lebo stále vyhľadával konflikty, mne to prišlo že neznáša keď je pohoda on potreboval ten adrenalín keď bol každý max. vytočený. Teraz má 7,5 a je úplne iný, dá sa s ním dohodnúť, je rozumný, v škole ho chvália, je empatický, ochotný pomôcť, nevyhľadáva konflikty, úplná zmena. Možno stačí len vydržať