Obliect si sveter keď mama uzná že je zima, jesť keď si mama myslí že si hladná... Dôverne poznám.
Zaberalo jediné, dookola opakovat "keď mi bude zima oblečiem si ho", "keď budem hladná najem sa"
Na každú zmienku o svetri len tú jednu odpoveď, nenechať sa zatiahnuť do debaty. A byť dôsledná ako u malých detí. Normálne komunikovať o ostatných veciach ale na tieto nátlaky reagovať len touto jednou vetou "keď ja uznám za vhodné urobím to" Nesmieš povoliť.