Patejl, ten chlap žije a užíva si, ako môže. Má ťažký handicap, ale evidentne ho to nezlomilo a našiel si svoj modus vivendi. Nepresvedčíš ma, že fyzické postihnutie = iba prežívanie a frustrácia. Je hromada ľudí, ktorí to dokazujú. Verím tomu, že ich prepadá smútok a predstavy, čo by bolo, keby..., ale ak by tieto pocity prevažovali, asi by žiť nechceli a o nič sa nesnažili. To, že to tak nie je, je dôkazom, že pocit frustrácie ich neprevalcoval. Zrejme to bude o vnútornom nastavení človeka, o tej chémii v mozgu, vďaka ktorej sú niektorí ľudia sangvinici a optimisti, iní melancholici a pesimisti.