Alraune aj ostatní,
deti smútia za mačkou, zvieratá majú vo všeobecnosti rady, aj s tým psom sa pohrajú ale netúžia po ňom.
Mačka bola tiež čo sa týka detí risk, nijako zvlášť po nej netúžili ale potom si ju veľmi obľúbili, hlavne staršia dcera, trávila pri nej v záhrade hodiny. Ja som mačku chcela veľmi čiže brala som ju pre seba a tiež som vedela, že mačka sa zabaví aj sama. Deti si k nej vzťah vytvorili neskôr.
Ku psovi som prišla vylučovacou metódou, chcem aby deti vyrastali so zvieratkom ale mačku a morča už nechcem (oboje sme mali). Ja som v detstve chcela psa veľmi, bola by som za psa dala čokoľvek. Postupne ta túžba v dospelosti upadla, teraz keď pozriem na psa nič necítim, je milý, pohrám sa, starala by som sa ale ten cit by musel prísť časom. Preto sa pýtam či je šanca že to postupne chytí deti. Chcem sa k tomu postaviť zodpovedne, preto sa pýtam a uvažujem či áno alebo nie.

Ako ste si Vy ostatní zaobstarali psa? Chceli ste ho pre seba? Chceli ho deti? Chceli ste ho pre deti? Čo vlastne rozhodlo že máte psa?