Carollyn
ja práve počítam s tým, že sa budem starať. Nerobí mi to problém. A ak tak vedľa u susedov sú dievčatá ktoré chodia po okolí škemrať či nemôžu ísť venčiť psov. Milujú ich ale rodičia im zviera nedovolia. Prípadne máme záhradku tak vyvenčiť sa môže aj tam. Nechcem veľké plemeno, radšej niečo menšie a kľudnejšie.
Čo sa týka napr. cestovania, buď by sme ho brali so sebou (svokrovci majú veľkú záhradu) alebo máme vo vedľajšej dedine psí/mačací hotel. Pani je veľmi milá, mali sme tam pár krát mačku a boli sme veľmi spokojní.
Ďalší dôvod prečo ho chcem je že by mi robil spoločnosť na prechádzkach. Deťom sa už nechce len tak ísť po dedine a ja mám dlhé prechádzky rada len sa mi nechce ísť úplne samej ale ani sa mi nechce prechádzať sa s nejakou susedou, nepotrebujem sa pri tom rozprávať, skôr premýšľam a pes by bol ideálny, veľa toho nenakecá. Takisto chcem spoločnosť v záhrade, zvykla som si prísť domov a ísť si sadnúť do záhrady, mačka okamžite pribehla, trochu sme sa pohrali a ľahla si na kolená alebo ku mne, priadla, pospávala...taká pokojná atmosféra po rušnom dni v meste, skvele som si pri nej oddýchla, načerpala z nej energiu.

Sú to len také úvahy či pes áno alebo nie. Zvažujem všetky pre aj proti. Napr. v práci mala kolegyňa psa (kríženec pappilon) ktorého som mala veľmi rada, aj on ku mne vždy pribehol, toho by som brala hneď, ale necítim z každého psa to čo z neho. Neviem ako to povedať. Vidím šteňa a nič...vidím akékoľvek mačiatko a som úplne na mäkko.