Ďakujem za príspevky, ono sa to medzitým pohlo nejak samo - syn by zrazu chcel atletiku i karate, ešte k tomu "Klub lesní moudrosti", tak nakoniec sme v opačnej situácii, keď musíme niečo vyškrtať, ptz to by vyšlo na každý deň nejaký krúžok (karate je ešte k tomu 2x týždenne), a to je pre (ešte k tomu nie práve typického...) prváka až-až.

On je inak síce pohyblivý dosť, ale v takej tej zábavnej miere, tj. futbal s tátou, dědou, bicykel s kamarátom, behanie so psom, ale celkove je jasné (a konečne si to priznal i manžel), že syn nie je nijak športovo nadaný, je drevo po mne (ani mne nikdy nechýbalo nadšenie, avšak výsledky boli priemerné až podpriemerné).

Vy, ktoré máte detí na atletike - je to tam veľmi o súťaživosti? Nestačí, ak by to syna prosto len bavilo? Nemusí byť talent na to, aby nebol "out"?