Ahoj Klarka,
z tvojej otazky mam pocit, ze sa az hnevas na svojho synceka, ze vyzaduje tvoju pritomnost. Ja sama z vlastnej skusenosti viem, ze niekedy to dokaze matku poriadne otravit, hlavne ked musi stihnut okrem toho kopu inych veci... Ale vezmi si to z druhej stranky, co je pre teba dolezitejsie, perfektne upratany byt alebo stastie a spokojnost tvojho babatka? Uvedom si, ze tak, ako ta v tomto obdobi a este prve roky zivota bude mat rad tvoj syncek, ta nikdy nikto mat rad nebude. Teraz ta miluje uplne nekriticky a bezhranicne, za par rokov uz bude vnimat i tvoje nedostatky a chyby, v puberte budes prenho pravdepodobne vemi neznesitelna a otravna osoba a ty budes vtedy stat o jeho pritomnost a budes s laskou spominat na prve roky jeho zivota, ked si bola prenho vsetkym. Ako budes vtedy tuzit po tom, aby to bolo znova tvoje male dobre dietatko, ktore budes moct rozmaznavat... Priznam sa, ze ja sama som mala zo zaciatku podobne pocity ako ty (hlavne vplyvom okolia s nazorom - hlavne nech je dieta dobre, t.j. nech neotravuje ), ale potom som si nastastie precitala knihu od Penelope Leachovej - Dite a ja (vrele vsetkym mamickam odporucam, zatial jedina kniha o vychove dietata, ktora sa nezameriava iba na techniku prebalovania, krmenia atd.) a mnohe veci som zacala vnimat inak. Dnes sa na synceka nehnevam, ked doobeda kratsie spi a ja si nestihnem upratat, dnes upratujeme spolu, pre Danielka je to ta najlepsia hra na svete a pre mna velka zabava, aj ked mi upratovanie trva o cosi dlhsie. Spolu zametame, Danko ma svoju vlastnu metlicku a lopatku a snazi sa ma napodobnovat. Ma tiez svoju prachovku (taku tu z farebneho peria a je to jedna z jeho oblubenych hraciek) a velmi rad nou "lesti"televizor. Miluje napr. ustielanie posteli, kedy dlho spolu natriasame periny, deky a hadzeme vankuse, pri nijakej inej "hre" sa tolko nesmeje. Jedine umyvanie riadu zatial riesim bez neho, ked spi, ale i tu sa niekedy zabavi pri mne na vysokej tolicke s niekolkymi umelohmotovymi taniermi a pribormi. Teraz uz nikdy neupratujem, ked spi (vtedy sa venujem sebe, oddychujem a citam), nechcem ho pripravit o najzabavnejsiu cast dna a navyse ziskavam tymto kopu casu pre seba a vdaka tomu sa citim byt vyrovnanesia. Mila Klarka, neboj sa, to ako sa sprava tvoj syn je upne normalne, daleko normalnejsie, ako keby sa zabavil v tomto veku sam (ako ti to mozno vtlka do hlavy okolie). Ak sa ti podari,skus si precitat spominanu knihu ,je tam mnozstvo i inych podnetnych nazorov ....a rozhodne vyskusaj maleho zapojit do domacich prac ako svojho partnera. Uvidis, kolko novej zabavy tym spolu ziskate... Ak chces, ozvi sa na moj mail gabrielkas@yahoo.com, ci sa ti to podarilo zvladnut...Drzim palce.