Toto zas vykuklo na mňa. Ide o tú správu, na ktorú som dávala link v inom vlákne a ktorú Mila tak umne rozšifrovala (teraz nemám na mysli tú štúdiu, problém mala aj s pochopením tohto textu):

Odnímanie detí z biologických rodín vo Švédsku a iných severských krajinách
12. 12. 2012 |
Zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva bola 11. decembra 2012 zaslaná na vedomie správa o odnímaní detí z biologických rodín vo Švédsku a iných severských krajinách, ktorá bola adresovaná generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Správu podpísali právnici, bývalí sudcovia, profesori z oblasti práva a psychológie, psychológovia, švédski lekári, členovia riadiacieho výboru Severského výboru pre ľudské práva – za ochranu práv rodiny v severských krajinách (NCHR), všetko ľudia zaoberajúci sa problematikou umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti. Odborníci, ktorí správu zostavili, žiadajú od Rady Európy, jej Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia náležité vyšetrenie veľmi rozšíreného a deštruktívneho odoberania detí, ku ktorému denne dochádza v severských krajinách.
Podľa správy je neobvykle vysoký počet detí odnímaný svojim biologickým rodičom a umiestňovaný do náhradných rodín. Na túto skutočnosť upozornil v súvislosti so Švédskom už v roku 2009 vo svojej správe Výbor OSN pre práva detí, ktorý zároveň odporučil Švédsku zamerať sa na ochranu prirodzeného rodinného prostredia a na to, aby odnímanie dieťaťa a jeho umiestnenie do náhradnej starostlivosti bolo vykonávané len vtedy, keď je to v jeho najlepšom záujme. NCHR upriamuje v správe pozornosť na skutočnosť, že deti, ktoré sú odňaté svojim rodičom z dôvodu zanedbávania, zažívajú v náhradnej starostlivosti ďalšie, často závažnejšie zanedbávanie, ktoré im spôsobuje nezvratné traumy. Upozorňujú, že najmä rodiny mladých rodičov, ekonomicky či vzdelanostne slabšie rodiny, či rodiny ľudí menej tradičných vyznaní, imigrantov alebo boriace sa so zdravotnými problémami sa stávajú predmetom sledovania orgánmi sociálnych služieb. Často bývajú vyhodnotené ako vytvárajúce nevhodné prostredie pre vývoj dieťaťa, čo má za následok jeho umiestnenie do náhradnej starostlivosti. Akokoľvek, aj vysokovzdelaní ľudia s vynikajúcim pracovným profilom zažili zásah sociálnych pracovníkov do svojho súkromného a rodinného života. Práca s pôvodnou rodinou, snaha o umožnenie pravidelných kontaktov a znovuzjednotenie rodiny je podľa správy nedostatočná.
Správa tiež poukazuje na to, že právomoci pracovníkov sociálnych služieb sú veľmi veľké. Umožňujú im regulovať nielen intenzitu stretnutí rodičov s deťmi, ale aj ich korešpondenciu a tým dosiahnuť ich úplné oddelenie, pričom zriedkavo vyvíjajú iniciatívu na navrátenie dieťaťa rodičom. Od začiatku 80. rokov veľký počet rodín utiekol zo Švédska s cieľom ochrániť deti pred ich odobratím a umiestnením do náhradnej starostlivosti. Podľa správy bolo počnúc rokom 1920 takto odobratých vo Švédsku 300 000 detí.