Po prečítaní tohto článočku som bola veľmi potešená. Spomenula som si, ake to bolo, keď bola Barbara ešte v brušku. My sme sa s manželom brali, keď som bola v 5. mesiaci tehotenstva. Ja som nepociťovala žiadne ťažkosti. Kolegyne v práci mi opisovali hrôzostrašné zážitky, ako im bolo zle, no ja som toto nespoznala. Bolo to veľmi fajn. Žiadna menštruácia, žiadne vložky, no proste skvelý pocit. Toho drobčeka vo mne som začala poriadne vnímať až keď sa začal hýbať. Bolo to asi týždeň pred svadbou. Mala som maličké bruško, takže nezainteresovaný nespoznal, že sme dvaja. No aj tak bolo najkrajšie, keď sa Barbarka pohla počas svadobného obradu. Vtedy som k nej pocítila takú nehu a radosť, že je s nami, s mamkou a taťom pri ich veľkej chvíli. Bol to naozaj pekný zážitok, plný lásky k mužovi a k dieťaťu. Tiež sa nám stávalo, že keď položil manžel ruku na bruško, tak NIČ. Ani sa nehla. Akoby vedela, že to nie je mamina ruka. No potom bolo to kopanie také intenzívne, že sme ho pozorovali. Odkryla som si bruško a sledovali sme, ako lozí hore a dole. Bolo to naozaj pekné a aj zábavné. Chodili sme spolu s manželom na ultrazvuk a dali sme si bábätko nahrať na video. Myslím, že toto obdobie, keď už sa drobček hýbe, že je to najkrajšie obdobie tehotenstva. Želám vám preto, aby ste si ho vychutnali do vôle spolu s manželom. Želám vela príjemných zážitkov a ľahký pôrod.