U niektorých ľudí to proste inak nejde. Nacucnú sa a na nejaké "nie" nepočujú. Vyhodíš dverami prídu oknom.
Mala som pred pár rokmi podobnú susedu, tam to bolo fakt už psycho, vedela využiť dokonale všetko. Bola som zúrivá z toho ako sa nám vždy snažila napchať svoje deti na každú našu akciu alebo výlet. Ako zisťovala či sme doma, a nechápala, že ak sú u nás spoloční kamaráti detí tak jej deti skrátka u nás nemusia byť automaticky s nimi atď atd. Že keď idem na veľký nákup tak nestojím o to aby mi dala tiež zoznam čo potrebuje a nebudem nakladať a vykladať jej balíky minerálok. Že nestojím o to aby sa jej deti stravovali denne u nás lebo "ona nevarí". Že keď prídem z práce tak chcem mať kľud, moje deti sa zabavia samé a nestojím o to vymýšľať zábavu pre jej deti, ktoré sa vonku nudiaaaa a len čakajú kedy uvidia pred domom naše auto alebo zavesené na plote čakajú kedy niekto vyjde do záhrady...atď atď, to že si v jednom kuse požičiavala potraviny (vajíčko, dva zemiaky, trochu múky...) to už som ani neriešila, naštastie sme sa odsťahovali.